Roman patrí do nebohatej skupiny kultivovaných autorov komicko-groteskných kresliarov, ktorí tak nekreslia preto, že lepšie nevedia, ani nie vynútene, jednoducho takto cíti a takto chce vypovedať a nielen seba, ale aj iných rozosmiať a potešiť. Nič iné ani nechce svojimi kresbami povedať, či dosiahnuť.
Životu nenastavuje obvyklé krivé zrkadlo, do jeho útrob preniká cez paradoxy a absurdné reflexie, ktorými nachádza cestu k svojmu vďačnému priaznivcovi.
(P. Zavacký)
Všetko sa to začalo tvorbou prvých kresieb v školských laviciach, kde som parodoval svojich spolužiakov a samozrejme tiež učiteľov. A postupne sa to začalo nabaľovať, sem kresba tam kresba a zrazu som mal plnú zásuvku. Niečo som poslal do redakcií a ked mi uverejnili prvú kresbu (bolo to v časopise STOP) tak zrazu si človek uvedomil, že aký je to nádherný pocit vidieť svoju kresbu medzi ostrieľanými kozákmi. Následne sú uverejňované kresby v Roháč, Život, Pravda, Kocúrkovo… neskôr niečo v čechách Trnky Brnky, Květy… a niečo zahraničí.